Liečivé rastliny sa používali už pred 60 000 rokmi. Ako mohli naši predkovia odhaliť ich účinky?
Znalosti o využití liečivých rastlín siahajú až k samým koreňom civilizácie. Odborné vedomosti týkajúce sa bylín boli vždy súčasťou ľudových tradícií po celom svete- arabských, čínskych, európskych, indických, indiánskych a mnohých iných.
„Zárodok každého seba vyspelejšieho pokroku súčasnej medicíny treba hľadať v minulosti.“
– Maximilien E.P.Littre, francúzsky encyklopedista
Podľa archeologických nálezov z prehistorických sídiel neandertálcov v Iraku sa niektoré liečivé rastliny používali už pred 60 000 rokmi. Ako mohli naši predkovia odhaliť účinky rastlín? Prehistorický človek bol bystrý pozorovateľ, neustále nútený sledovať okolitý svet. Náš dávny predok si musel povšimnúť, že niektoré zvieratá prejavujúce známky choroby vyhľadávajú a konzumujú určité rastliny, ktoré si zdravé zvieratá nevšímajú. Ľudia začali tieto rastliny skúšať sami na sebe a odhalili ich účinky. Bola to metóda pokusu a omylu. To, že niektoré rastliny sú liečivé, ale aj jedovaté, ich naučila skúsenosť. Dávne civilizácie sa vyvíjali vzdialené od seba tisíce kilometrov a napriek tomu požívali tie isté druhy liečivých rastlín, ktoré objavili nezávisle od seba. Liečivé rastliny sa tak stali prvými liekmi pre navrátenie zdravia. Tisícky rokov sa zbierali a rozširovali poznatky o účinkoch liečivých rastlín a položili základy fytoterapie. Na tomto základe sa rozvinula aj tradičná čínska medicína alebo ajurvéda(indické liečiteľstvo), ale aj medicína starých Grékov, Rimanov a Arabov. Posledné tri kultúry poskytli najviac pre fytoterapiu v Európe. Tieto poznatky sa ďalej na našom kontinente rozvíjali v kláštoroch. Známe benediktínske kláštory mali aj svoje záhrady s liečivými rastlinami. Ďalším rozšírením poznatkov o liečivých rastlinách pre Európu priniesol rozmach obchodu s korením. Vtedy sa získali poznatky z Číny aj Indie. Rozvoj stredovekej alchýmie tiež významne obohatil fytoterapiu. Paracelsovo učenie v tomto období otvorilo poznanie o existencii účinných látok v rastlinách a ako prvý začal extrahovať rastlinné silice chemickou cestou. K jeho zásluhám patrí aj objav princípu závislosti účinku na dávke. Vynálezom kníhtlače nastúpila aj éra herbárov. Botanik Leonard Fuchs vydal dielo „Z histórie rastlín“, prvé dielo zaoberajúce sa vlastnosťami a použitím liečivých rastlín od dôb s pred 1500 rokov. Pestovanie, zber bylín a ich spracovanie začalo byť záležitosťou lekárnikov. Rozvoj botaniky ako učenia umožnil klasifikáciu rastlín podľa rodu a druhu. Zakladateľom takejto klasifikácie bol Carl Linne, švédsky prírodovedec. Fytoterapia bola hlavnou liečebnou metódou do obdobia rozvoja syntetických liečiv. V roku 1805 bola v Nemecku izolovaná prvá účinná látka z rastliny. Išlo o morfín z maku siateho. Začal sa počiatok modernej farmakológie ako náuky o liečivých látkach a jeho mechanizmu účinkov na organizmus. Prvé vyrábané lieky vznikali úpravou extraktov účinných látok z rastlín. Po morfíne prišiel aspirín z vŕbovej kôry, chinín z kôry chinínovníka, kofeín z kávových bobov, mentol z mäty piepornej, efedrin z efedry čínskej a mnoho ďalších.
Rozvoj chémie priniesol potom éru syntetických liekov. Táto éra, rozmach nových liekov založená na syntetickej chémii trvajúca do súčasnosti, stále čerpá nápady z ríše liečivých rastlín. Analýza účinných látok v rastlinách dáva poznatky o ich chemickej štruktúre, ktorá je predpokladom pre vytváranie nových liekov. Súčasná medicína a farmácia má svoju históriu v rastlinnej ríši. Nové lieky priniesli mnoho riešení pre dovtedy neliečiteľné choroby. Používanie rastlín v medicíne, čiže fytoterapia, sa začalo dostávať do pozadia. Za posledných 30 rokov však začala renesancia fytoterapie. V medicíne sa začala propagovať prevencia pred chorobami. Začala sa raziť filozofia zdravého stravovania, starostlivosti o kondíciu a zvládanie stresu. Do tejto koncepcie zapadá i používanie liečivých rastlín. V poslednej dobe sme svedkami stúpajúceho záujmu o homeopatiu, prírodné liečenie, čínsku a ajurvédsku medicínu, so svojimi niekoľko tisíc ročnými poznatkami. Základom všetkých týchto smerov sú liečivé rastliny. Renomované medicínske časopisy referujú o účinkoch liečivých rastlín. Botanika a farmakognózia – veda o liečivách prírodného pôvodu, sa dodnes vyučuje na farmaceutických fakultách. Budúci lekárnici sa prostredníctvom tohto predmetu učia identifikovať jednotlivé liečivé rastliny a ich používanie pri jednotlivých chorobách. Liečivé rastliny majú aj svoje negatívne účinky najmä pri nesprávnom používaní, avšak vykazujú menej nežiadúcich účinkov než syntetické liečivá.
Pôsobia v organizme pomalšie, ale mnohokrát komplexnejšie. Ich správne používanie určite patrí do rúk odborníkov, hlavne ak sa používajú v kombinácii so syntetickými liečivami. Niekoľko tisíc ročné poznatky a skúsenosti o liečivých rastlinách však právom fytoterapiu zaradujú aj do súčasnej farmácie a medicíny.
Autor: PharmDr. Juraj Fecsu, MSc
